To, čo sa nám zachovalo z tradičného oblečenia do súčasného obdobia, je výsledkom dlhodobého vývoja.
Pôvodný odev plnil len ochrannú funkciu. V priebehu stáročí sa menil v závislosti od charakteru zamestnania, spôsobu života a estetického cítenia ľudí.
Ľudové oblečenie bolo časom doplnené o príležitostné odevy - sviatočné a obradové.
Od konca 17. storočia sa pri zdobení začala používať aj výšivka. Rozvojom priemyslu a obchodu sa v 18. storočí zvýšila dostupnosť farebných vyšivacích nití - bavlnených, ale aj hodvábnych.
Územím Slovenska prechádza rozhranie dvoch kultúrnych oblastí Európy - nížinnej Panónskej panvy a horskej oblasti Karpát. Preto sa základné typy slovenského ľudového odevu v posledných dvoch storočiach sformovali do charakteristických celkov - nížinnej a horskej oblasti.
Medzi oboma oblasťami neexistuje jednoznačná hranica. Nížinnú oblasť spája široké pásmo prechodných foriem kultúry juhovýchodnej Moravy, východného Rakúska, Maďarska, bývalej severnej Juhoslávie a západného Rumunska. Horskú oblasť spája Slovensko s odevom severovýchodnej Moravy, južného Poľska, západnej Ukrajiny a severného a východného Rumunska. V celom komplexe do popredia vystupujú spoločné karpatské prvky.
Kroje ( tak ako ich poznáme dnes) možno prirovnať k sviatočným ľudovým odevom z 19. storočia. Skladajú sa z rovnakých odevných súčastí ako pracovné odevy, ale sú obohatené rôznymi doplnkami a zdobením.
Termíny "národný odev a národný kroj" sa pre ľudové oblečenie vo funkcii scénického odevu začali používať až koncom 19. storočia. Krátko po 2.svetovej vojne vznikla potreba ušiť odevy pre ľudové umelecké kolektívy a folklórne súbory ( v snahe o zachovanie kultúrnych tradícií ) . Garantom mapovania ľudových odevov na Slovensku bol Etnografický ústav Slovenského národného múzea a výrobcom krojov sa stal ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby). Vznikali celé kolekcie odevov určené pre javiskové scénické predstavenia, ktoré prevzali názov "ľudový kroj".
Opánky, kurpy, kerpeč, opinci, črvuli, opinka, chodaki, postoly, kierpce, krpce, kapce, bačkory, bočkory. Nadväzujú na starý typ ovinovacej krojovej obuvi, u slovanských národov doloženej v 9. a 10. storočí. Prestali sa nosiť po prvej svetovej vojne, nahradili ich baganče, topánky a čižmy.
To, čo sa nám zachovalo z tradičnej ľudovej kultúry, ľudový kroj, Slovenský kroj a krojovej obuvi, kožených krpcov a čižiem, je výsledkom dlhodobého vývoja.
Jednoduchšou formou boli krpce z jedného kusa kože tvaru, ktorého oba rohy sa na špici priložili k sebe a zošili tenkým pruhom kože.
Inou formou, zhotovovanou remeselne, boli krpce zošité z dvoch samostatných dielov: podošvy a zvršku. Krpce sa pripevňovali k nohe koženými remienkami ovinutými nad členkami. Na izoláciu proti zime a vlhku sa do krpcov nosili onuce a rozličné druhy súkennej alebo pletenej obuvi.
Krojové krpce a folklórne čižmy na predaj a na objednávku pre folklórne fúbory. Ľudová folklórna obuv z kože.
Krojové krpce a čižmy sa vyrábajú z kože. Výroba ľudovej folklórnej obuvi je na objednávku.
Termíny "národný odev a národný kroj" sa pre ľudové oblečenie vo funkcii scénického odevu začali používať až koncom 19. storočia. Krátko po 2.svetovej vojne vznikla potreba ušiť krpce, folklórne čižmy, ľudový kroj, Slovenský kroj pre ľudové umelecké kolektívy a folklórne súbory.
Čadčiansky kroj ,
Oščadnický kroj ,
Svrčinovský kroj ,
Skalický kroj ,
Turzovský kroj ,
Dunajovský kroj ,
Vadičovský kroj ,
Ochodnický kroj ,
Staškovský kroj ,
Bystrický kroj ,
Makovský kroj ,
Goralský kroj kroj ,
Valašský kroj ,
Terchovský kroj, slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes.
kroj Čadca ,
kroj Oščadnica ,
kroj Svrčinovec ,
kroj Skalité ,
kroj Turzovka ,
kroj Dunajov ,
kroj Vadičov ,
kroj Ochodnica ,
kroj Staškov ,
kroj Bystrica ,
kroj Makov ,
kroj Valašsko kroj ,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.
Goralský klobúk ,
Terchovský klobúk ,
Liptovský klobúk ,
Detviansky klobúk ,
plátenná ľanová košeľa ,
gate a súkenné nohavice ,
kabáty : kabátec , kabanica , čuha , halena , širica , guba
krojové krpce ,
krojové čižmy,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.
čepiec , kápku,
slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes,
svadobná parta ,
krojová parta ,
oplecko, opliecko ( rukávce ),
lajblík ,
krodel - šatka ,
košeľa, zástera ( obruštek ),
plátenná spodnica ( rubáš ),
krojová sukňa , fjertoch, fortuch,
vlnené zástery ,
súkenné trojštvrťové kabátiky ( kabanica, čužka ),
kožušiny : kožúšky , kožuchy , peleríny , čiapky,
krojové krpce ,
súkenné kapce,
krojové čižmy,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.
Dátum dodania závisí od aktuálnych možností výrobcu.
Je vhodné si termín telefonicky ovetiť.
Kontaktujte priamo výhradného dodávateľa: 0949 866 562
Krpce sú nízka kožená mužská, ženská a detská obuv z bravčovej alebo hovädzej kože.
Tento typ krpcov je na chodidlá upínaný koženým páskom od kotníka do stredu lýtka.
História a výskyt krpcov.
Používali ich pastieri, rolníci, horári ale aj drevorubači - najmä v horských a podhorských oblastiach:
- na pomedzí Slovenska a Poľska,
- na pomedzí Slovenska a Ukrajiny,
- na pomedzí Slovenska a Sliezska,
- v Beskydách a Javorníkoch.
Výroba krpcov. Zvršok týchto krpcov je vyrezaný z jedného kusa brúsenej kože. Nasleduje zdobenie obuvi. Ďalším garbiarským spracovaním získajú krpce požadovaný tvar chodidla. Pre zvýšenie odolnosti voči oteru majú podlepenú a prišitú podrážku z odolnej kože.
Z praktického hľadiska nie je vhodné krpce obúvať na "bosé nohy". Chôdza (aj tancovanie) sú pohodlnejšie, ak si do krpcov obujete hrubšie ponožky z ovčej vlny.