To, čo sa nám zachovalo z tradičného oblečenia do súčasného obdobia, je výsledkom dlhodobého vývoja.
Pôvodný odev plnil len ochrannú funkciu. V priebehu stáročí sa menil v závislosti od charakteru zamestnania, spôsobu života a estetického cítenia ľudí.
Ľudové oblečenie bolo časom doplnené o príležitostné odevy - sviatočné a obradové.
Od konca 17. storočia sa pri zdobení začala používať aj výšivka. Rozvojom priemyslu a obchodu sa v 18. storočí zvýšila dostupnosť farebných vyšivacích nití - bavlnených, ale aj hodvábnych.
Územím Slovenska prechádza rozhranie dvoch kultúrnych oblastí Európy - nížinnej Panónskej panvy a horskej oblasti Karpát. Preto sa základné typy slovenského ľudového odevu v posledných dvoch storočiach sformovali do charakteristických celkov - nížinnej a horskej oblasti.
Medzi oboma oblasťami neexistuje jednoznačná hranica. Nížinnú oblasť spája široké pásmo prechodných foriem kultúry juhovýchodnej Moravy, východného Rakúska, Maďarska, bývalej severnej Juhoslávie a západného Rumunska. Horskú oblasť spája Slovensko s odevom severovýchodnej Moravy, južného Poľska, západnej Ukrajiny a severného a východného Rumunska. V celom komplexe do popredia vystupujú spoločné karpatské prvky.
Kroje ( tak ako ich poznáme dnes) možno prirovnať k sviatočným ľudovým odevom z 19. storočia. Skladajú sa z rovnakých odevných súčastí ako pracovné odevy, ale sú obohatené rôznymi doplnkami a zdobením.
Termíny "národný odev a národný kroj" sa pre ľudové oblečenie vo funkcii scénického odevu začali používať až koncom 19. storočia. Krátko po 2.svetovej vojne vznikla potreba ušiť odevy pre ľudové umelecké kolektívy a folklórne súbory ( v snahe o zachovanie kultúrnych tradícií ) . Garantom mapovania ľudových odevov na Slovensku bol Etnografický ústav Slovenského národného múzea a výrobcom krojov sa stal ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby). Vznikali celé kolekcie odevov určené pre javiskové scénické predstavenia, ktoré prevzali názov "ľudový kroj".
čepiec , kápku,
slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes,
svadobná parta ,
krojová parta ,
oplecko, opliecko ( rukávce ),
lajblík ,
krodel - šatka ,
košeľa, zástera ( obruštek ),
plátenná spodnica ( rubáš ),
krojová sukňa , fjertoch, fortuch,
vlnené zástery ,
súkenné trojštvrťové kabátiky ( kabanica, čužka ),
kožušiny : kožúšky , kožuchy , peleríny , čiapky,
krojové krpce ,
súkenné kapce,
krojové čižmy,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.
Čadčiansky kroj ,
Oščadnický kroj ,
Svrčinovský kroj ,
Skalický kroj ,
Turzovský kroj ,
Dunajovský kroj ,
Vadičovský kroj ,
Ochodnický kroj ,
Staškovský kroj ,
Bystrický kroj ,
Makovský kroj ,
Goralský kroj kroj ,
Valašský kroj ,
Terchovský kroj, slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes.
kroj Čadca ,
kroj Oščadnica ,
kroj Svrčinovec ,
kroj Skalité ,
kroj Turzovka ,
kroj Dunajov ,
kroj Vadičov ,
kroj Ochodnica ,
kroj Staškov ,
kroj Bystrica ,
kroj Makov ,
kroj Valašsko kroj ,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.
Biele krojové rukávce (oplecko) sú štandardným vrchným ľudovým odevom žien na celom území Slovenska.
Podľa použitia sa líšili hlavne zdobením - na denné nosenie a na slávnostné príležitosti (do kostola, na veselicu, svadbu..).
Dĺžka trupu rukávcov bývala rôzna. Rukávce na denné nosenie boli dlhé - až pod bedrá, do sukne. Nosili sa bez ďalších vrchných odevov.
Rukávce na obrázku sú svadobné, aj preto nemajú farebnú výšivku. Sviatočné rukávce boli krátke - aby pospolitý ľud ušetril drahý materiál.
Na krátke rukávce sa obliekal lajblík (živôtik), ktorý zakrýval chýbajúcu časť plátna a zvýraznil postavu ženy.
Rukávce ušijeme na mieru Vašej postavy - bez potreby návštevy krajčírky. Dodanie zásielkovou službou.
K výrobe potrebujeme krajčírske miery postavy. Môžete nám ich poslať cez tento formulár: ↓(klik)↓
KRAJČÍRSKE MIERY pre ušitie rukávcov
Všobecný popis:
Rukávce sú plátenná súčasť ženského kroja, siahajúca od pliec do pol hrude alebo až poniže pása. Rukávy, predný a zadný diel sú stiahnuté úzkym golierom.
Krajové názvy pre túto súčasť odevu: