To, čo sa nám zachovalo z tradičného oblečenia do súčasného obdobia, je výsledkom dlhodobého vývoja.
Pôvodný odev plnil len ochrannú funkciu. V priebehu stáročí sa menil v závislosti od charakteru zamestnania, spôsobu života a estetického cítenia ľudí.
Ľudové oblečenie bolo časom doplnené o príležitostné odevy - sviatočné a obradové.
Od konca 17. storočia sa pri zdobení začala používať aj výšivka. Rozvojom priemyslu a obchodu sa v 18. storočí zvýšila dostupnosť farebných vyšivacích nití - bavlnených, ale aj hodvábnych.
Územím Slovenska prechádza rozhranie dvoch kultúrnych oblastí Európy - nížinnej Panónskej panvy a horskej oblasti Karpát. Preto sa základné typy slovenského ľudového odevu v posledných dvoch storočiach sformovali do charakteristických celkov - nížinnej a horskej oblasti.
Medzi oboma oblasťami neexistuje jednoznačná hranica. Nížinnú oblasť spája široké pásmo prechodných foriem kultúry juhovýchodnej Moravy, východného Rakúska, Maďarska, bývalej severnej Juhoslávie a západného Rumunska. Horskú oblasť spája Slovensko s odevom severovýchodnej Moravy, južného Poľska, západnej Ukrajiny a severného a východného Rumunska. V celom komplexe do popredia vystupujú spoločné karpatské prvky.
Kroje ( tak ako ich poznáme dnes) možno prirovnať k sviatočným ľudovým odevom z 19. storočia. Skladajú sa z rovnakých odevných súčastí ako pracovné odevy, ale sú obohatené rôznymi doplnkami a zdobením.
Svadobný ženský dievčenský kroj je určený na odobierku mladuchy. Ženích má svadobnú vyšívanú košeľu, krpce, súkenné nohavice, krojovú vestu. V zimných mesiacoch svadobný kabár, krojovú kabanicu. Nechýba folklórny plstený klobúk. Mladucha má dievčenský svadobná kroj a mení svadobnú partu za ženský čepiec, Slovenský kroj, Slovenské kroje.
čepiec , kápku, slovensky kroj, slovenske kroje, Slovak folk costumes, svadobná parta , krojová parta , oplecko, opliecko ( rukávce ), lajblík , krodel - šatka , košeľa, zástera ( obruštek ), plátenná spodnica ( rubáš ), krojová sukňa , fjertoch, fortuch, vlnené zástery , súkenné trojštvrťové kabátiky ( kabanica, čužka ), kožušiny : kožúšky , kožuchy , peleríny , čiapky, krojové krpce , súkenné kapce, krojové čižmy, Slovenský kroj, Slovenské kroje.
slovensky kroj, slovenske kroje, Slovak folk costumes, Záhorie kroj , Myjava kroj , Ponitrie kroj , Tekov kroj , Kysucke kroj , Orava kroj , Kroj Turiec , Liptov kroj , Detva kroj , Horehronie kroj , Novohrad kroj , Gemer kroj , Spiš kroj , Šariš kroj , Zemplín kroj, Slovenský kroj, Slovenské kroje.
Blanciar - Góralská spinka.
Spona na krojovú košeľu blanciar.
Ľudové šperky na Slovensku blanciare.
Blanciare - šperky na kroj.
Sponka na košeľu.
Slinka krojová košeľa.
Medená spona.
Mosadzná spona na ľudovú košeľu a ženské rukávce.
Spinka Goralska Highlander Parzenica.
Mosadzná brošňa
ľudová brošna
Brošna na kroj blanciar
Historická brošna blanciarová
Filigrán na košeľu
Spinka blanciar
Ženský ľudový odev sa v princípe delil na spodné a vrchné súčasti. Najspodnejšou súčasťou bol rubáč skladajúci sa z dvoch častí: z vrchného horného dielu siahajúceho od pása do podpazušia (vršeň) a k nemu prišitej sukne (rubáč). Na vršeň sa obliekalo oplecko .
Najstaršia sukňa, na ktorú sa ženy pamätajú, bola biela lanová (fortuch). Materiál sa menil podľa príležitostí, na ktoré bola sukňa určená (domáce plátno, damašek).
V súčasnosti nosia ženy takéto sukne ako sviatočné. Dievky mali sviatočné sukne aj z kvetovaného brokátu tmavých farieb. Na sukňu sa opásala zástera (zopaska). Živôtik (lajblík) sa obliekal sviatočne na oplecko k bielej sukni. Bol z hodvábnych brokátov alebo kvietkovaných atlasov.
Vrchné súčasti charakterizujú obdĺžnikové textílie, ktoré sa zachovali vo viacerých druhoch. K takým patrila plachetka, ktorá zakrývala hlavu a plecia. Sviatočnou obmenou odievacej plachty bolo presťíeradlo, ktoré nosili ženy i dievky na veľké sviatky.
Kožuch nosili iba bohatšie ženy. Bol hnedý, rovný, siahal po boky. Zapínal sa na kožené gombičky. Už koncom 19. stor. sa nosili krátke, po boky siahajúce, vypasované kabáty. Boli z tmavých materiálov, podšité barchetom.