To, čo sa nám zachovalo z tradičného oblečenia do súčasného obdobia, je výsledkom dlhodobého vývoja.
Pôvodný odev plnil len ochrannú funkciu. V priebehu stáročí sa menil v závislosti od charakteru zamestnania, spôsobu života a estetického cítenia ľudí.
Ľudové oblečenie bolo časom doplnené o príležitostné odevy - sviatočné a obradové.
Od konca 17. storočia sa pri zdobení začala používať aj výšivka. Rozvojom priemyslu a obchodu sa v 18. storočí zvýšila dostupnosť farebných vyšivacích nití - bavlnených, ale aj hodvábnych.
Územím Slovenska prechádza rozhranie dvoch kultúrnych oblastí Európy - nížinnej Panónskej panvy a horskej oblasti Karpát. Preto sa základné typy slovenského ľudového odevu v posledných dvoch storočiach sformovali do charakteristických celkov - nížinnej a horskej oblasti.
Medzi oboma oblasťami neexistuje jednoznačná hranica. Nížinnú oblasť spája široké pásmo prechodných foriem kultúry juhovýchodnej Moravy, východného Rakúska, Maďarska, bývalej severnej Juhoslávie a západného Rumunska. Horskú oblasť spája Slovensko s odevom severovýchodnej Moravy, južného Poľska, západnej Ukrajiny a severného a východného Rumunska. V celom komplexe do popredia vystupujú spoločné karpatské prvky.
Kroje ( tak ako ich poznáme dnes) možno prirovnať k sviatočným ľudovým odevom z 19. storočia. Skladajú sa z rovnakých odevných súčastí ako pracovné odevy, ale sú obohatené rôznymi doplnkami a zdobením.
Termíny "národný odev a národný kroj" sa pre ľudové oblečenie vo funkcii scénického odevu začali používať až koncom 19. storočia. Krátko po 2.svetovej vojne vznikla potreba ušiť odevy pre ľudové umelecké kolektívy a folklórne súbory ( v snahe o zachovanie kultúrnych tradícií ) . Garantom mapovania ľudových odevov na Slovensku bol Etnografický ústav Slovenského národného múzea a výrobcom krojov sa stal ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby). Vznikali celé kolekcie odevov určené pre javiskové scénické predstavenia, ktoré prevzali názov "ľudový kroj".
Kožené opasky boli v minulosti vždý súčasťou kroja - odevu nášho ľudu. Dôležitou súčasťou ľudového opasku sú spínacie súčiastky,najmä tie,ktoré sa používali v páse.Podľa toho sa volajú pásy spínacie remene alebo opasky. Kožený opasok sa na území hornatého Slôvenska používal všade tam,kde sa nosil domáci ľudový odev.Folklórny opasok bol odevnou súčiastkou valachov a roľníkov.Valasi ho používali pri všetkých pastierskych a valaských prácach, pri pasení, dojení, strihaní,ošetrovaní oviec. Krojový opasok slúžil aj ako ochraný prostriedok proti pruhu a prechladnutiu. Slúžil aj na úschovu drobných osobných potrieb a peňazí. Časom sa stal symbolom mužského kroja a príslušnosti ku ľudovému odevu. Z histórie vieme,že náš ľud pri obtiažnych prácach spínal v páse svoj odev motúzami a neskôr tkanicami. Akonáhle bola známa výroba kože, popri tkaných pásoch sa začali používať remene,remenné pásy, kožené opasky. Opasky používané počas dlhého historického vývoja na Slovensku až podnes majú svojrázny vzhľad, odlišný od iných etnických skupín strednej Európy. Použitím, výrobným postupom, najmä však estetickou úpravou sa viažu na obyvateľov horských oblastí Slovenska, valachov, bačov a chovateľov oviec. Kožené remene na opásanie nohavíc majú od najstarších čias okrem funkcie pridržať odevnú časť v páse aj úlohu ochrániť brušnú časť pred poranením, pri dvíhaní ťažkých predmetov a proti nárazom.
Najrozšírenejším a najbežnejším typom slovenských kožených opaskov sú opasky liptovské, horehronské a valašské. Je to napokon oblasť,kde ich pri rozvinutých valašskoko pastierskych prácach ľud najviac používal.Ľudový opasok sa v predu zapínal 3 - 6 podlhovastými koncovými prackami.Podľa toho sa určuje aj šírka opaska,ktorá je od 14 do 22cm. Druhým typom opaskov sú Detvianske a Očovské opasky. Používajú sa v celom Podpoľaní.Tieto opasky sa zapínajú 2 - 3 omi úzkymi podlhovastými koncovými prackami.Sú však úzke,ich šírka je od 1O do 14cm. Tretím typom opaskou sú opasky spišsko oravské,ktoré sú pomerne širšie ako liptovsko horehronské. Tieto opasky sa zapínajú 4 - 5 širšími ploskýmí koncovými mosadznými prackami. Za ďalší typ možno označiť úzke opasky valašské, so zapínaním na jednu pracku,ktoré sa používali v celej oblasti Gemera, Kysúc.
Opasky sú charakteristickou odevnou súčiastkou horského územia Slovenska najmä valachov. Líšia sa medzi sebou tvarom, zdobením, použitými koncovými prackami jednotlivých oblastí.
Taška, kabela, kabelka, brašňa, torba, tanistra, kapsa, taršuľa, vak, žoch, mech, papaja
Dátum dodania závisí od aktuálnych možností výrobcu.
Je vhodné si termín telefonicky ovetiť.
Kontaktujte priamo výhradného dodávateľa: 0949 866 562
Opasky používané na Slovensku majú špecifický vzhľad, odlišný od iných etnických skupín strednej Európy. Použitím a hlavne estetickou úpravou sa viažu na obyvateľov horských oblastí Slovenska.
Tento opasok je svojou mosadznou prackou charakteristický pre oblasť Zemplína
Zdobenie je prevedené razením vzorov do kože, doplnené nitovaním poniklovanými dutými nitmi.
Výška opaska je približne 10 centimetrov a hrúbka kože od 2,8 do 3,6 milimetra. Mosadzná pracka je vyrobená a zdobená podľa dobových fotografií.