V ženskom odeve je spodňa základnou súčiastkou, nosenou priamo na tele. Oplecko so širokými vyšívanými rukávmi akrátkym driekom sa obliekalo na hornú časť tela . Na vrch sa oblieka brusliak a trojuholníková šatka - krodel , prekrížená na prsiach a vzadu zaviazaná. Na spodňu sa od pása nadol oblieka sukňa z bieleho plátna ( kinteš ), alebo z modrotlače. Na sukňu sa opásala zástera .
Najcharakteristickejšia bola úprava hlavy vydatých žien, ktoré si vlasy upravovali do dvoch prameňov, obkrútených okolo kruhovej podložky- kotúčky . Kotúčka tvorila podklad pre čepiec ( kápku ), ktorá bola celá vyšívaná.
Ako obuv nasili ženy súkenné kapce alebo kožené čižmy .
Vjenec sa nosil ako pokrývka hlavy slobodných dievčat. Krézel je doplnok kroja uviazaný okolo krku. Vyrába sa z širokej „cverenej" konfekčnej alebo paličkovanej čipky naskladanej do drobných záhybov.
Stan bol vlastne ako spodná košieľka. Potom si na seba ženy navliekli opliecka, ktoré boli vyšívané krivou ihlou a vyrezávanou výšivkou. Po oblečení opliecok si na seba obliekli vestu, zdobenú drobnými vyšívanými kvetmi a rôznymi našitými flitrami. No a nakoniec prišiel krodel, ktorý vyzerá ako trojcípa šatka. Atila je typ blúzky, šitá z jemného plátna, kašmíru, hodvábu či vapéru. Rekl je súkenný kabátec modrej alebo čiernej farby používaný v zimnom období na ochranu pred chladným počasím.
Je tradičný svojím zdobením, výšivkou a spôsobom, ako je vyšívaný.
Ženský kroj tvorí sukňa, spodňa, zástera, krodel, stan a vesta,
slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes.
Čepčenie, i keď trošku v zmenenej forme, sa zachovalo až dodnes. Kedysi mladuchu odvádzali do domu ženícha a tam tento obrad symbolicky vykonali ženy za spevu obradných svadobných piesni a magických rituálov. To všetko bolo symbolom toho, že dievčina bola prijatá medzi dospelé vydaté ženy.
Najdôležitejší úkon ho čakal pri snímaní party. Predávanie venca a snímanie party boli najpôvabnejšie časti svadby, ktoré vykonávali družičky a družbovia. Družičky sprevádzali nevestu počas celej svadby, sú jej zástupkyňami, konajú, hovoria a spievajú v zastúpení nevesty.
Príprava pierka pre ženícha a družbov boli úlohou práve nevesty a družičiek. Znakom panenstva bol rozmarínový venček, ktorý mala nevesta na hlave okrem party, ktorú nosila od druhej ohlášky do svadby ako znak dievoctva.
Čepčenie je jedinečným skrášlením a ozvláštením svadobnej zábavy, preto dnes tento ľudový zvyk zažíva svoju renesanciu.
Svadobný ženský dievčenský kroj je určený na odobierku mladuchy.
Ženích má svadobnú vyšívanú košeľu, krpce, súkenné nohavice, krojovú vestu.
V zimných mesiacoch svadobný kabár, krojovú kabanicu. Nechýba folklórny plstený klobúk.
Mladucha má dievčenský svadobná kroj a mení svadobnú partu za ženský čepiec,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.
Oplecko je možné objednať len cez e-shop pri súčastnom zaslaní mier postavy.
Produkt je vyrábaný na mieru postavy. Miery zadáte v objednávke eshop.
Dátum dodania závisí od aktuálnych možností výrobcu.
Je vhodné si termín telefonicky ovetiť.
Biele krojové rukávce (oplecko) sú štandardným vrchným ľudovým odevom žien na celom území Slovenska.
Podľa použitia sa líšili hlavne zdobením - na denné nosenie a na slávnostné príležitosti (do kostola, na veselicu, svadbu..).
Dĺžka trupu rukávcov bývala rôzna. Rukávce na denné nosenie boli dlhé - až pod bedrá, do sukne. Nosili sa bez ďalších vrchných odevov.
Rukávce na obrázku sú svadobné, aj preto nemajú farebnú výšivku. Sviatočné rukávce boli krátke - aby pospolitý ľud ušetril drahý materiál.
Na krátke rukávce sa obliekal lajblík (živôtik), ktorý zakrýval chýbajúcu časť plátna a zvýraznil postavu ženy.
Rukávce ušijeme na mieru Vašej postavy - bez potreby návštevy krajčírky. Dodanie zásielkovou službou.