Vyšívané rukávce ĽUBICA

História krojov na Slovensku - šitie krojov

To, čo sa nám zachovalo z tradičného oblečenia do súčasného obdobia, je výsledkom dlhodobého vývoja.

Pôvodný odev plnil len ochrannú funkciu. V priebehu stáročí sa menil v závislosti od charakteru zamestnania, spôsobu života a estetického cítenia ľudí.

Ľudové oblečenie bolo časom doplnené o príležitostné odevy - sviatočné a obradové.

Od konca 17. storočia sa pri zdobení začala používať aj výšivka. Rozvojom priemyslu a obchodu sa v 18. storočí zvýšila dostupnosť farebných vyšivacích nití - bavlnených, ale aj hodvábnych.

Územné členenie a ľudový kroj.

Územím Slovenska prechádza rozhranie dvoch kultúrnych oblastí Európy - nížinnej Panónskej panvy a horskej oblasti Karpát. Preto sa základné typy slovenského ľudového odevu v posledných dvoch storočiach sformovali do charakteristických celkov - nížinnej a horskej oblasti.

Medzi oboma oblasťami neexistuje jednoznačná hranica. Nížinnú oblasť spája široké pásmo prechodných foriem kultúry juhovýchodnej Moravy, východného Rakúska, Maďarska, bývalej severnej Juhoslávie a západného Rumunska. Horskú oblasť spája Slovensko s odevom severovýchodnej Moravy, južného Poľska, západnej Ukrajiny a severného a východného Rumunska. V celom komplexe do popredia vystupujú spoločné karpatské prvky.

Sviatočný kroj.

Kroje ( tak ako ich poznáme dnes) možno prirovnať k sviatočným ľudovým odevom z 19. storočia. Skladajú sa z rovnakých odevných súčastí ako pracovné odevy, ale sú obohatené rôznymi doplnkami a zdobením.

Národný odev a národný kroj.

Termíny "národný odev a národný kroj" sa pre ľudové oblečenie vo funkcii scénického odevu začali používať až koncom 19. storočia. Krátko po 2.svetovej vojne vznikla potreba ušiť odevy pre ľudové umelecké kolektívy a folklórne súbory ( v snahe o zachovanie kultúrnych tradícií ) . Garantom mapovania ľudových odevov na Slovensku bol Etnografický ústav Slovenského národného múzea a výrobcom krojov sa stal ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby). Vznikali celé kolekcie odevov určené pre javiskové scénické predstavenia, ktoré prevzali názov "ľudový kroj".

V ženskom odeve je spodňa základnou súčiastkou, nosenou priamo na tele. Oplecko so širokými vyšívanými rukávmi akrátkym driekom sa obliekalo na hornú časť tela . Na vrch sa oblieka brusliak a trojuholníková šatka - krodel , prekrížená na prsiach a vzadu zaviazaná. Na spodňu sa od pása nadol oblieka sukňa z bieleho plátna ( kinteš ), alebo z modrotlače. Na sukňu sa opásala zástera .

Najcharakteristickejšia bola úprava hlavy vydatých žien, ktoré si vlasy upravovali do dvoch prameňov, obkrútených okolo kruhovej podložky- kotúčky . Kotúčka tvorila podklad pre čepiec ( kápku ), ktorá bola celá vyšívaná.

Ako obuv nasili ženy súkenné kapce alebo kožené čižmy .

Slovenské kroje - šitie ženských krojov a krojových súčasti

Vjenec sa nosil ako pokrývka hlavy slobodných dievčat. Krézel je doplnok kroja uviazaný okolo krku. Vyrába sa z širokej „cverenej" konfekčnej alebo paličkovanej čipky naskladanej do drobných záhybov.

Ženský kroj, svadobný kroj, ľudový kroj, slovenské kroje

Stan bol vlastne ako spodná košieľka. Potom si na seba ženy navliekli opliecka, ktoré boli vyšívané krivou ihlou a vyrezávanou výšivkou. Po oblečení opliecok si na seba obliekli vestu, zdobenú drobnými vyšívanými kvetmi a rôznymi našitými flitrami. No a nakoniec prišiel krodel, ktorý vyzerá ako trojcípa šatka. Atila je typ blúzky, šitá z jemného plátna, kašmíru, hodvábu či vapéru. Rekl je súkenný kabátec modrej alebo čiernej farby používaný v zimnom období na ochranu pred chladným počasím.

Svadobné obrady. Čepčenie.

Je tradičný svojím zdobením, výšivkou a spôsobom, ako je vyšívaný. Ženský kroj tvorí sukňa, spodňa, zástera, krodel, stan a vesta,
slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes.

Čepčenie, i keď trošku v zmenenej forme, sa zachovalo až dodnes. Kedysi mladuchu odvádzali do domu ženícha a tam tento obrad symbolicky vykonali ženy za spevu obradných svadobných piesni a magických rituálov. To všetko bolo symbolom toho, že dievčina bola prijatá medzi dospelé vydaté ženy.

Najdôležitejší úkon ho čakal pri snímaní party. Predávanie venca a snímanie party boli najpôvabnejšie časti svadby, ktoré vykonávali družičky a družbovia. Družičky sprevádzali nevestu počas celej svadby, sú jej zástupkyňami, konajú, hovoria a spievajú v zastúpení nevesty.

Príprava pierka pre ženícha a družbov boli úlohou práve nevesty a družičiek. Znakom panenstva bol rozmarínový venček, ktorý mala nevesta na hlave okrem party, ktorú nosila od druhej ohlášky do svadby ako znak dievoctva.

Čepčenie je jedinečným skrášlením a ozvláštením svadobnej zábavy, preto dnes tento ľudový zvyk zažíva svoju renesanciu.

Svadobný kroj.

Svadobný ženský dievčenský kroj je určený na odobierku mladuchy. Ženích má svadobnú vyšívanú košeľu, krpce, súkenné nohavice, krojovú vestu. V zimných mesiacoch svadobný kabár, krojovú kabanicu. Nechýba folklórny plstený klobúk. Mladucha má dievčenský svadobná kroj a mení svadobnú partu za ženský čepiec,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.

Kysucký kroj - šitie krojov.

Čadca kroj ,
Oščadnicka kroj ,
Svrčinovec kroj ,
Skalité kroj ,
Kroj Zborov nad Bystricou ,
Turzovka kroj ,
Dunajov kroj ,
Vadičov kroj ,
Ochodnica kroj ,
Staškov kroj ,
Stará Bystrica kroj ,
Makov kroj ,
Terchová kroj,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje,
slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes.

Súčasti Slovenských krojov - šitie krojov

čepiec , kápku,
slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes,
svadobná parta ,
krojová parta ,
oplecko, opliecko ( rukávce ),
lajblík ,
krodel - šatka ,
košeľa, zástera ( obruštek ),
plátenná spodnica ( rubáš ),
krojová sukňa , fjertoch, fortuch,
vlnené zástery ,
súkenné trojštvrťové kabátiky ( kabanica, čužka ),
kožušiny : kožúšky , kožuchy , peleríny , čiapky,
krojové krpce ,
súkenné kapce,
krojové čižmy,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.

Kroje Slovenska - šitie krojov

slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes,
Záhorie kroj ,
Myjava kroj ,
Ponitrie kroj ,
Tekov kroj ,
Kysucke kroj ,
Orava kroj ,
Kroj Turiec ,
Liptov kroj ,
Detva kroj ,
Horehronie kroj ,
Novohrad kroj ,
Gemer kroj ,
Spiš kroj ,
Šariš kroj ,
Zemplín kroj,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.

Blanciar - Góralská spinka.

Spona na krojovú košeľu blanciar.

Ľudové šperky na Slovensku blanciare.

Blanciare - šperky na kroj.

Sponka na košeľu.

Slinka krojová košeľa.

Medená spona.

Mosadzná spona na ľudovú košeľu a ženské rukávce.

Spinka Goralska Highlander Parzenica.

Mosadzná brošňa

ľudová brošna

Brošna na kroj blanciar

Historická brošna blanciarová

Filigrán na košeľu

Spinka blanciar

Kroje strihy, kroje cena .

kroje rukávce cena oplecko strihy,
lajblík cena živôtik strihy brusliak,
kroje brušľak cena kamizol strihy kroje,
chološne kroje cena nohavice strihy na portki,
krojové opasky cena krojov,
krojový klobúk cena klobúkov,
krpce cena.

Kroje na predaj.

rukávce oplecko na predaj,
lajblík živôtik na predaj,
brušľak kamizol na predaj,
chološne nohavice na predaj,
krojové opasky na predaj,
krojový klobúk na predaj,
krpce na predaj, slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes.

Kroj na svadbu ,
Kroj na predaj ,
Kroj na mieru ,
Kroj na pozicanie ,
kroj na oktoberfest ,
kroj na redovy košice ,
kroj na slovensku,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.

Ženský ľudový odev sa v princípe delil na spodné a vrchné súčasti. Najspodnejšou súčasťou bol rubáč skladajúci sa z dvoch častí: z vrchného horného dielu siahajúceho od pása do podpazušia (vršeň) a k nemu prišitej sukne (rubáč). Na vršeň sa obliekalo oplecko .

Najstaršia sukňa, na ktorú sa ženy pamätajú, bola biela lanová (fortuch). Materiál sa menil podľa príležitostí, na ktoré bola sukňa určená (domáce plátno, damašek).

V súčasnosti nosia ženy takéto sukne ako sviatočné. Dievky mali sviatočné sukne aj z kvetovaného brokátu tmavých farieb. Na sukňu sa opásala zástera (zopaska). Živôtik (lajblík) sa obliekal sviatočne na oplecko k bielej sukni. Bol z hodvábnych brokátov alebo kvietkovaných atlasov.

Vrchné súčasti charakterizujú obdĺžnikové textílie, ktoré sa zachovali vo viacerých druhoch. K takým patrila plachetka, ktorá zakrývala hlavu a plecia. Sviatočnou obmenou odievacej plachty bolo presťíeradlo, ktoré nosili ženy i dievky na veľké sviatky.

Kožuch nosili iba bohatšie ženy. Bol hnedý, rovný, siahal po boky. Zapínal sa na kožené gombičky. Už koncom 19. stor. sa nosili krátke, po boky siahajúce, vypasované kabáty. Boli z tmavých materiálov, podšité barchetom.

V medzivojnovom období, keď u nás už bola ľudová kultúra dlhší čas na ústupe, stal sa tento veľmi pôsobivý ľudový odev najznámejším slovenským krojom. O piešťanský kroj prejavovali záujem aj návštevníci kúpeľov a neraz si ho kupovali ako vzácny suvenír v obchode s ľudovým umením.

Ženský sviatočný odev v Piešťanoch - Trnavská oblasť.

Pôvodne z pomerne jednotného výrazu piešťanského kroja, ktorý sa nosil v údolí Váhu medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom, sa niekedy koncom 19. storočia vyčlenilo 10 obcí na pravej strane Váhu.

Presné miesto vzniku varianty piešťanského kroja nepoznáme, ale veľa naznačuje pomenovanie tejto "novej" výšivky - krakovianska. Vyznačovala sa drobnými dierkami a s celkovým zmenšením jednotlivých motívov.

Pre úplnosť treba ešte dodať, že v obciach, ktoré dodnes administratívne patria do piešťanského okresu a ležia juhozápadne od Piešťan smerom k Malým Karpatom, sa vždy nosil trnavský kroj, ktorý tiež patrí medzi najkrajšie ľudové odevy na Slovensku. Podobné kroje nosili aj obyvatelia obcí Banka, Bašovce, Lúka, Modrová, Modrovka, Považany, Stará Lehota a Veľké Orvište, Brunovce, Moravany nad Váhom, Nová Lehota, Nová Ves nad Váhom, Očkov, Ostrov, Pobedim, Podolie, Potvorice, Častkovce, Ducové, Horná Streda, Hôrka nad Váhom, Hrádok, Hubina, Krakovany.