Mosadzná ľudová prievlač VALIČIAK

Mosadzné prievlače na remence tašiek, kabiel a kapies.

Ich umeleckým protipólom sú severoslovenské mosadzné prievlače na kabelové remence. Základný plochý obdĺžnik vybieha na užších koncoch — na jednom alebo na obidvoch do trojuholníkových tvarov, je bohato prelamovaný, razený a rytý. Tieto prievlače boli pôvodne určené výlučne na remene kabiel, ktoré sa nosili šikmo cez prsia, a ich tvar sa tomuto umiestneniu prispôsobil zdôraznením vrchného okraja. Preto je pre ne typická asymetria. Sú väčšinou odlievané, zriedkavejšie plechové a v ich ornamentike sa niekedy uplatňujú podobné motívy ako na prstencových sponách.

Zachovalo sa veľa jednoduchých, kruhových a elipsovitých prievlačov. Sú to najznámejšie slovenské prievlače: mosadzné (v novšom období aj pakfónové alebo hliníkové) prievlače loďkovitého tvaru zvané „koncovky", ktoré slovenskí muži nosili na širokých kožených opaskoch, kde ich bývalo niekoľko, a zavše aj na úzkych remeňoch nohavíc, kabiel, vrchného odevu a podobne. Sú to oválne, úzke a dlhé prievlače so zovretým obrysom, pozdĺžne i priečne vypuklé.

Loďkovité prievlače na krpce

Priečne prehnutie je pomerne mierne a zodpovedá oblúku zapnutého opaska, po dĺžke sú niektoré koncovky mierne vypuklé, iné majú oblúk veľmi výrazný až zalomený. Pomerne malý stredný otvor oživuje vlnovkovitá línia. Rytý a razený ornament doplnený výrezmi má prísnu symetrickú kompozíciu.

Dekór nemá veľa variantov: výrezy vytvárajú dierky pri okraji strednej časti, v pozdĺžnej osi oblúkové výrezy a trojuholník vyplnený akantovitým útvarom. Jemne rytá kľukatka sleduje obrysové línie a otvory a vytvára motívy typu heraldickej ľalie. Razením vznikajú rozličné kvietky, tulipány a hviezdičky.

Loďkovité prievlače si síce zachovávajú približne ten istý základný tvar a dekór, ale ich variovaním vzniklo veľa miestne i krajovo charakteristických tvarov. Zdá sa, že tvar sám vznikal v prvej polovici 19. storočia, pretože medzi obrazovými dokladmi z polovice minulého storočia nachádzame okrem iných aj hotovú loďkovitú prievlač so základom typického ornamentu. Ďalší vývoj sa uberal pravdepodobne od širších a menej vypuklých tvarov k úzkym končistým a k zalomeným prievlačom. Dovŕšil sa v podstate na konci 19. storočia.

Rozdelenie mosadzných prievlačov podľa regiónov Slovenska

Pamiatky z tých čias a z 20. storočia sa dajú rozdeliť na množstvo typov a podtypov. Najvýraznejšie z nich sú prievlače pohronské, liptovsko-pohronské a podpolianske, špecifické boli aj prievlače spišské a magurské.

Remenári zhotovovali v 20. storočí podľa objednávok krajovo špecifikované opasky s prievlačmi príslušného tvaru, takže mali k dispozícii koncovky pre viaceré krajové oblasti. Migrácia majiteľov a prievlačov spôsobila, že loďkovité prievlače takmer vo všetkých variantoch nachádzame po celom Slovensku. Loďkovité mužské koncovky sú typickými slovenskými prievlačmi, ktoré vznikli domácim vývojom.

Hranice slovenského etnika prekračujú len na severe, v Tatrách, a prechádzajú na poľskú stranu. Pre svoj výrazný tvar, ako aj špecifickosť sa dodnes udržali pri živote. Súčasní ľudoví výrobcovia - kovotepci - vytvorili varianty a repliky všetkých tradičných ľudových prievlačov a aplikovali ich na súčasné potreby. Ďalej vytvárajú aj loďkovité prievlače, ktoré priviedli k tvarovej i technickej dokonalosti a zabezpečili možnosti ich ďalšieho využitia nielen v súboroch ľudovej umeleckej tvorivosti, ale aj v každodennom živote.