V slovenskom ľudovom výšivkárstve rozoznávame zhruba štyri techniky vyšívania:
Touto technikou sa vyšívajú Výšivky známe ako pret'ahovanie, hladkovanie a krížíkové vyšívanie v kombinácii s ďalšími základnými alebo doplnkovými ozdobnými stehmi, ako aj Výšivky vyšívané vo vytiahnutých nitiach, ako sú jednoduchšie i zložitejšie ažúrky, obšívky a hrachovinka.
Ako vyplýva už z pomenovania tejto techniky, ide o vyšívanie jednoduchých i zložitejších stehov na základe presného odpočítavania nitiek. Najčastejšie sa vyšíva cez 2-4 nitky, podľa hrúbky a štruktúry tkaniny.
Do tejto techniky patrí predný, zadný, perličkový a stonkový steh, krížiky, krivinka, krokvička, vrkôčikový, riedky i hustý krúžkovací, retiazkový, kvetinkový a ozdobný steh, mešterka, ako aj doplnkové ozdobné stehy - hviezdičky, žabie_ očká, kuracie stopy, baranie rožky, čiarkový steh. a kurie ritky. Touto technikou sa vyšívajú aj tzv. Výšivky vo vytiahnutých nitiach. Ide o jednoduché i zložitejšie mriežky - ažúrky, obšívku a hrachovinku. Výšivky vyšívané technikou podľa počítaných nití sú známe ako preťahovanie, hladkovanie, krížíkové vyšívanie a hrachovinka.
Zahnuje tzv. plné vyšívanie, vyšívanie na dierky a na tyle. Podkladovým materiálom pre vyšívanie na plno a na dierky je zvyčajne plátno, hodváb, batist, teda materiál, na ktorom nemožno počítať nitky. Základom je presné predkreslenie vzoru (najčastejšie ide o motívy kvetov s lístkami a o ornamenty), ktoré vyšívame hustým ukladaním stehov vedľa seba (ako pri hladkovanej výšivke) alebo hustým krúžkovacím stehom. Vyšívanie na plno vynikne najmä vtedy, ak ho podkladáme retiazko- vým stehom. Pri vyšívaní na dierky si najprv predným stehom predznačíme tvar, potom látku , krížom prestrihneme a zahneme dovnútra a dierku obšijeme hustým obnitkovým stehom alebo krúžkovacím stehom. Pri vyšívaní na tyle vzor sa nakreslí na papier, naň sa pristehuje tyl a vyšíva sa podľa podloženého vzoru. Najjednoduchším spôsobom vyšívania na tyle je preťahovanie vyšívacej priadze cez dierky tylu.
Ide o techniku vyšívania retiazkovým stehom, a to buď obyčajnou ihlou, alebo špeciálne upravenou, tzv. krivou ihlou. Výšivky vyšívané krivou ihlou, ktorá je veľmi podobná háčiku na háčkovanie, robia sa na vyšívacom ráme.
Pri tejto technike vlastne už nejde o vyšívanie, pretože vzory sa vystrihujú z určitého druhu látky a našívajú sa (aplikujú) na inú látku. Najčastejším podkladovým materiálom býva tyl, na ktorý sa aplikujú vzory (zvyčajne omamenty) vystrihnuté z hodvábu, popelínu alebo jemného batistu. Najznámejšou a najpoužívanejšou je technika vyšívania podľa počítaných nití. Nevyžaduje si profesionálnu zručnosť vyšívačiek a pritom ňou možno zhotoviť nepreberné množstvo pekných vzorov.
Autor
Text prevzatý z publikácie:
Výšivky
- strana 13,
- vydavateľstvo PRÁCA Bratislava,
- vydané v roku: 1981-05-01, 74-002-81