Mužská košeľa EMIL - rukávy s manžetami

Krojová pánska mužská košeľa sa robila z ľanového plátna. V súčastnosti sa používa bavlnené plátno.

Ručne vyšívané krojové košeľe

Krojové košele vyšívané sú určené hlavne na slávnostné folklórne obrady, akou je svadba - odobierka a čepčenie mladuchy.

Tieto krojové košele sú z bavĺnených látok a výnimočne z ľanového plátna. Krojové súčasti sú Goraský, Liptovský, Terchovský klobúk.

Najčastejšie ich obsahuje Kysucký kroj, Oravský kroj, Terchovský kroj a Liptovský kroj.

Kroje Slovenska.

Roznorodosť ľudového odevu vznikol v závislosti od lokality folklórnej oblasti.

Predaj Kysucká krojová košeľa, Oravská vyšívaná košeľa Liptovské krojové košele Detviansky kroj Horehronské kroje Hontiansky kroj Novohradské kroje Gemerské kroje Spišský kroj Šarišké kroje Zemplínsky kroj.

Región Kysuce - folklór.

Folklórny súbor Kysučan pôsobí v okrese Čadca už desiatky rokov. Vo výbave má kroje z rôznych regiónov Slovenska.

Svadobné obrady. Svadobný kroj.

Svadobný goralský kroj sa skladá z vyšívanej krojovej košele, goralskej vesty a klobúka, súkenných nohavíc a kabanice.

Kroje Slovenska - šitie krojov

slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes,
Záhorie kroj ,
Myjava kroj ,
Ponitrie kroj ,
Tekov kroj ,
Kysucke kroj ,
Orava kroj ,
Kroj Turiec ,
Liptov kroj ,
Detva kroj ,
Horehronie kroj ,
Novohrad kroj ,
Gemer kroj ,
Spiš kroj ,
Šariš kroj ,
Zemplín kroj,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.

Výšivka podľa predkresleného vzoru.

Ďalšia výrazná technika vyšívania - dierky - patrí k novším technikám. Rozšírila sa najmä na západnom Slovensku v 19. storočí s nástupom tenkých materiálov. V bielom vyhotovení sa vyskytovala v trnavskej oblasti, v menšej miere na Záhorí, V okolí Topoľčian, Nitry, Zlatých Moraviec, Levíc a Krupiny. Farebná dierkovaná Výšivka sa najviac uplatnila v okolí Piešťan. Dierky mali niekoľko tvarov a vyšívali sa viacerými spôsobmi. Okrem typickej okrúhlej dierky rôznych veľkostí sa vyskytovali oválne a rozpolené dierky, lístkové dierky a pod. Najbežnejšie bolo husté obšívanie dierok po celom obvode krátkym stehom, prípadne dierky s rozširujúcim sa obšívaním bez podloženia aj s podložením.

S dierkovanou technikou úzko súvisí gatrová technika. Okrem hranatých (križovianskych) gatier, o ktorých sme sa už zmienili, rozlišujeme okrúhle gatry. Podobne ako dierky, aj okrúhle gatry sa rozšírili na Slovensku v 19. storočí. Zdobili sa nimi niektoré svíatočné súčasti odevov, napr. čepce, šatky, volány na rukávcoch (tacle, krézle) a Zástery, a to najmä na Záhorí, V okolí Lamača a na strednom Slovensku v okolí Nitrianskeho Právna a Liptovskej Lúžnej. Najväčšiu rozmanitosť, dokonalú technickú a výtvarnú úroveň mali gatry v trnavskej oblasti. Boli rôznej veľkosti, tvarov a s rozličnými výplňami, podľa ktorých sa aj pomenúvali (napr. gombíki, hviezdi, lišajka, dierka).

Významnú skupinu vo vyšívacích technikách predstavujú také, ktoré sa viažu na špeciálny podkladový materiál, napr. na tyl. Na Slovensku sa začal tento materiál používať v druhej polovici 19. storočia. Šili sa z neho a vyšívali odevné súčasti, najmä čepce, a to vo viacerých oblastiach. Na tyle sa vyšívalo niekoľkými technikami. Na západnom Slovensku v okolí Senice, Jablonice, Myjavy, ale aj v oblasti Sládečkoviec, v Púchovskej doline, v okolí Párnice a Krupiny sa vyskytovalo preťahovanie na tyle. Prevliekaním nite v šikmom a V rovnom smere cez očká tylu sa vytváral geometrický ornament (Púchovská dolina, Krupina), alebo sa formovali rôzne štylizované motívy, ako kvietky, lístky, hviezdičky (dolná Orava). Prevliekaním v kombinácii s dierkami sa zhotovovali čipky, ktorými sa nahrádzali drahé tylové (vláčkové) paličkované čipky (okolie Senice, Myjavy a Sládečkoviec).

Ďalšiu techniku v skupine výšiviek na tyle predstavuje tzv. tylangrová robota, ktorá sa vyskytovala v oblasti Trnavy, Piešťan a Myjavy. Vyšívalo sa zároveň cez tyl a tenký podkladový materiál, najčastejšie batist, vaper alebo šifón. Motívy sa nakreslili na podklad, kontúry sa obšili hustou obnitkou a napokon sa odstránila zvyšná podkladová tkanina. Tylangrová robota sa zväčša kombinovala s plnou výšivkou, dierkami a gatrami. Uplatnila sa najmä na šatkách, čepcoch, rukávcoch a polkách.

Tylangrovej robote je príbuzné vyšívanie retiazkou na tyle, rozšírené najmä v okolí Zvolena (Detva, Očová a Poniky). Robí sa háčikom (krivou ihlou) v podobných variáciách ako tylangrová robota.

Slučkovací steh.

Šije sa podľa počítania nití i podľa predkreslenia zväčša na okraji textilíi. Steh sa ukladá husto vedľa seba do tvaru liniek alebo zúbkov. Aby boli zúbky plastickejšie, plocha sa zaplní predným alebo stonkovým stehom.

Dierky

Dierka sa predkresli a obšije predným stehom. Vnútorná plocha sa prestrihne alebo po obvode obstrihne. Konrúra dierky sa obšíva hustým krátkym stehom.

Okrúhle gatry - Slučkovaná gatra, Pavúková gatra, Hviezdícová gatra, Gatra s napínanýrni niťami.