Mužská košeľa KRISTIÁN - rukávy s manžetami

Ľudový kroj na Záhorí

Ľudový kroj na Záhorí nereprezentuje len jeden krojový variant, ale ide o súbor viacerých variantov ľudového odevu. Jeho diferenciácie vychádzajú do veľkej miery z bývalého kultúrneho a administratívneho členenia podľa panstiev. Jednotlivé oblasti vykazujú určitú prepojenosť, avšak v jednotlivých variantoch nájdeme i osobité záležitosti prislúchajúce vyslovene danej lokalite.

Zachovaný skalický variant ľudového odevu predstavuje odev roľnícko - vinohradníckej vrstvy mestského obyvateľstva so zachovanými prvkami biedermeieru. Pre radošovský variant zachovaný v povodí riečky Chvojnica je príznačné používanie ťažších materiálov ako brokát i zamat, paličkovanej čipky, výšiviek zlatými a striebornými niťami, výšivky plochým stehom s motívmi kvetín. Ďalší, moravskosvätojánsky variant, predstavujú obce Moravský Svätý Ján, Sekule, Závod. Vyznačuje sa výraznou kombináciou ružovo-modro-bielej farby s tvarovanými goliermi a volánmi z čipky. V oblasti kopaničiarskych obcí Sobotište, Podbranč, Vrbovce, Chvojnica sa stretávame s obdobou myjavského krojového variantu. Príznačné prvky predstavujú najmä jednofarebné sukne modrej, žltej alebo zelenej farby a jemné biele čipky. Pre ľudový odev v okolí Senice sú príznačné materiály ako vlna a bavlna a zdobený je geometrickým ornamentom. Jablonický variant predstavujú najmä obce Jablonica, Cerová - Lieskové, Osuské a Hradište pod Vrátnom. Príznačným je vplyv uhorského rokoka, čo sa odrazilo vo zväčšenej dekoratívnosti a v používaní drahých materiálov ako zamat či brokát.

Ľudový kroj na Záhorí

Súčasné podoby ľudového odevu predstavujú najmä jeho sviatočné varianty, nakoľko v priebehu 20. storočia (v najväčšej miere po 2. svetovej vojne) podľahol vplyvu nástupu konfekcie a potrebám typizovaného pracovného odevu v priemysle a službách. Tieto okolnosti vplývali najskôr na mužský odev. U žien, ktoré ešte istý čas ostávali pracovať doma a vychovávať deti, bolo možné zaznamenať nosenie kroja dlhšiu dobu, avšak zväčša len pri výnimočných príležitostiach a sviatkoch ako Vianoce, Veľká noc, Hromnice, či rodinných oslavách svadby, krstu a pod. Jedným z viacerých významných dekoratívnych prvkov ľudového odevu na Záhorí bola i výšivka v jej rôznych variáciách.

Významný úspech zaznamenala záhorská výšivka na Výstave Slovenských výšiviek v auguste 1887 v Martine, kde bolo vystavených 81 predmetov z 13 obcí Záhoria. O jej prezentáciu doma i v zahraničí sa po roku 1910 zasadzovalo i Družstvo na speňaženie domáceho ľudového priemyslu v Skalici, tzv. Skalické výšivkárske družstvo.

Kroje a krojové súčasti mužských ľudových odevov Slovenska - šitie krojov.

Slovenské kroje - výroba mužských krojov a krojových súčasti.

Výroba mužských krojov na zákazku, orientovaná hlavne na Goralský, Kysucký, Oravský a Liptovský región.

Kroje sú vyrábané na objednávku. Obľúbené sú goralský, terchovský, oravský a kysucký kroj. V ponuke je Oščadnický svadobná kroj, kompletný goralský odev a valašský kroj

Mužský kroj, krojovové súčasti, ľudový kroj, slovenské kroje, šitie krojov.

Ponúkame vám na predaj Liptovský klobúk, Terchovský klobúk , Goralský klobúk , plátenná ľanová košeľa , vyšívané košele, gate a súkenné nohavice , čuhy , haleny , krojové kabáty kabanice , širice , guby, slovensky kroj,
slovenske kroje,
Slovak folk costumes.

Ľudová folklórna obuv.

Výroba a predaj mužskej obuvi pre folklóristov, krojové krpce a krojové čižmy . Folklórne čižmy a folklórne krpce sú vyrobené z kože. Výroba je na objednávku - krojóvé čižmy na mieru a krojové krpce na mieru.

Svadobný kroj.

Svadobné mužské kroje sú určené na odobierku mladuchy. Ženích má svadobnú vyšívanú košeľu, krpce, súkenné nohavice, krojovú vestu. V zimných mesiacoch svadobný kabár, krojovú kabanicu. Nechýba folklórny plstený klobúk,
Slovenský kroj,
Slovenské kroje.

žilinská výšivka - robota.

Dekoratívne a výtvarne dokonalé kompozície predstavuje žilinský Výrez nazývaný aj žilinské šitie alebo žilinská robota. Ide o výrezovú techniku známu takmer na celom Slovensku. Do ľudového prostredia prenikla asi v polovici 18. storočia. Dovtedy bola táto technika známa ako výzdoba panských a šľachtických textílií. Žilinský Výrez sa vyšíval vo forme ozdobných vložiek, ktoré sa podomovým obchodom šírili po celom Slovensku aj na Moravu.

Centrum výroby nemožno jednoznačne určiť, bolo pravdepodobne niekde v okolí Žiliny, Nitrianskeho Pravna, Ružomberka, prípadne Trenčianskej Teplej. Žilinský Výrez sa skladal z výrezovej plochy a stylizovanych motivov vyšívaných hladkovanim a kontúrovaných formovacím stehom.

Typické vo výreze boli motívy renesančného charakteru: hviezdice, kohúty, tulipány vyšívané hodvábnymi priadzami, spočiatku smotanovej a bielej farby, neskôr farebné. Technika žilinského výrezu prešla aj do krojovej výzdoby.

Trvalé uplatnenie však našla iba v oblasti Čičmian, kde sa ňou zdobili zástery, a v oblasti Trenčíanskej Teplej, kde sa uplatnila na rukávcoch a na zásterách.