Mužská košeľa KRISTIÁN - otvorené rukávy

Ľudový kroj na Záhorí

Ľudový kroj na Záhorí nereprezentuje len jeden krojový variant, ale ide o súbor viacerých variantov ľudového odevu. Jeho diferenciácie vychádzajú do veľkej miery z bývalého kultúrneho a administratívneho členenia podľa panstiev. Jednotlivé oblasti vykazujú určitú prepojenosť, avšak v jednotlivých variantoch nájdeme i osobité záležitosti prislúchajúce vyslovene danej lokalite.

Zachovaný skalický variant ľudového odevu predstavuje odev roľnícko - vinohradníckej vrstvy mestského obyvateľstva so zachovanými prvkami biedermeieru. Pre radošovský variant zachovaný v povodí riečky Chvojnica je príznačné používanie ťažších materiálov ako brokát i zamat, paličkovanej čipky, výšiviek zlatými a striebornými niťami, výšivky plochým stehom s motívmi kvetín. Ďalší, moravskosvätojánsky variant, predstavujú obce Moravský Svätý Ján, Sekule, Závod. Vyznačuje sa výraznou kombináciou ružovo-modro-bielej farby s tvarovanými goliermi a volánmi z čipky. V oblasti kopaničiarskych obcí Sobotište, Podbranč, Vrbovce, Chvojnica sa stretávame s obdobou myjavského krojového variantu. Príznačné prvky predstavujú najmä jednofarebné sukne modrej, žltej alebo zelenej farby a jemné biele čipky. Pre ľudový odev v okolí Senice sú príznačné materiály ako vlna a bavlna a zdobený je geometrickým ornamentom. Jablonický variant predstavujú najmä obce Jablonica, Cerová - Lieskové, Osuské a Hradište pod Vrátnom. Príznačným je vplyv uhorského rokoka, čo sa odrazilo vo zväčšenej dekoratívnosti a v používaní drahých materiálov ako zamat či brokát.

Ľudový kroj na Záhorí

Súčasné podoby ľudového odevu predstavujú najmä jeho sviatočné varianty, nakoľko v priebehu 20. storočia (v najväčšej miere po 2. svetovej vojne) podľahol vplyvu nástupu konfekcie a potrebám typizovaného pracovného odevu v priemysle a službách. Tieto okolnosti vplývali najskôr na mužský odev. U žien, ktoré ešte istý čas ostávali pracovať doma a vychovávať deti, bolo možné zaznamenať nosenie kroja dlhšiu dobu, avšak zväčša len pri výnimočných príležitostiach a sviatkoch ako Vianoce, Veľká noc, Hromnice, či rodinných oslavách svadby, krstu a pod. Jedným z viacerých významných dekoratívnych prvkov ľudového odevu na Záhorí bola i výšivka v jej rôznych variáciách.

Významný úspech zaznamenala záhorská výšivka na Výstave Slovenských výšiviek v auguste 1887 v Martine, kde bolo vystavených 81 predmetov z 13 obcí Záhoria. O jej prezentáciu doma i v zahraničí sa po roku 1910 zasadzovalo i Družstvo na speňaženie domáceho ľudového priemyslu v Skalici, tzv. Skalické výšivkárske družstvo.

Krojová pánska mužská košeľa sa robila z ľanového plátna. V súčastnosti sa používa bavlnené plátno.

Ručne vyšívané krojové košeľe

Krojové košele vyšívané sú určené hlavne na slávnostné folklórne obrady, akou je svadba - odobierka a čepčenie mladuchy.

Tieto krojové košele sú z bavĺnených látok a výnimočne z ľanového plátna. Krojové súčasti sú Goraský, Liptovský, Terchovský klobúk.

Najčastejšie ich obsahuje Kysucký kroj, Oravský kroj, Terchovský kroj a Liptovský kroj.

Kroje Slovenska.

Roznorodosť ľudového odevu vznikol v závislosti od lokality folklórnej oblasti.

Predaj Kysucká krojová košeľa, Oravská vyšívaná košeľa Liptovské krojové košele Detviansky kroj Horehronské kroje Hontiansky kroj Novohradské kroje Gemerské kroje Spišský kroj Šarišké kroje Zemplínsky kroj.

Región Kysuce - folklór.

Folklórny súbor Kysučan pôsobí v okrese Čadca už desiatky rokov. Vo výbave má kroje z rôznych regiónov Slovenska.

Svadobné obrady. Svadobný kroj.

Svadobný goralský kroj sa skladá z vyšívanej krojovej košele, goralskej vesty a klobúka, súkenných nohavíc a kabanice.

Krížiková výšivka.

Z množstva techník vyšívania podľa počítaných nití prvoradé miesto zaujíma krížikový steh. Patrí medzi najrozšírenejšie a najstaršie techniky v ľudovej výšivke. Zdobili sa ním súčasti odevu aj textílie takmer na celom Slovensku.

Krížikový ornament sa vytváral buď pozitívnym spôsobom, pri ktorom sa motívy vytvárali krížikom (na nevyšitom základe), alebo negatívnym spôsobom, pri ktorom motívy tvorili voľné nevyšité plôšky (vo vyšitom základe). Krížiková Výšivka sa často šila viacfarebne, pričom tvorila kompaktnú plochu.

Bohaté krížikové vzory charakterizovali oblasť západného Slovenska, okolie Nitry, Dolnej Marikovej, Fačkova, Horehronia, horného Liptova, Krupiny a Zemplína.

Krížik sa vyšíval niekoľkými spôsobmi z lícnej strany plátna, a to cez dve až štyri osnovné a útkové nite v závislosti od hrúbky a hustoty podkladu. Výnimku tvorila oblasť Krupiny, kde sa krížik vyšíval z rubovej strany plátna.

Krížik sa veľmi často kombinoval s vrkôčikovým krížikom, ktorý sa odlišoval hustotou ukladania nití a plastickosťou. Vyšíval sa zväčša tam, kde sa ním zapĺňala väčšia plocha. Vyšívaný v jednej aj vo viacerých súbežných linkách často dopĺňal a ohraničoval ornamentálne pásy vytvorené inými technikami (napr. hladkovaním, výrezom a hrachovinkou).

Krížik sa vyšíva sprava doľava cez rovnaký počet osnovných i útkových nití. Prvý steh sa položí zľava doprava uhlopriečne hore. Ihlou sa naberie vodorovným smerom sprava naľavo základný počet nití a vypichne sa. Druhý steh sa položí krížom cez prvý steh, vodorovné sa vypichne sprava naľavo a naberie dvojnásobný počet základných nití. Na rubovej strane vzniká v jednom rade zadný steh a v dru- hom stonkový steh.